Domov » Aktuality » Nezaradené » Publicita » Inteligentné obytné budovy

Inteligentné obytné budovy

Publikované streda, 13 apríla 2022

Pod týmto názvom sa 11. apríla 2022 konal tematický workshop, ktorý zorganizovala Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR prostredníctvom národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov (NP DI PTT) za odbornej podpory partnera projektu CEDA – Fakulta architektúry
a dizajnu STU. Odborným lektorom bol doc. Ing. arch. Branislav Puškár, PhD., ktorý sa dlhodobo venuje novým technológiám v stavebníctve.

V úvode bol predstavený pojem „Inteligentné budovy,“ ako stavby, ktoré poskytujú výnimočné vlastnosti (komfort, produktivitu) pri minimálnych prevádzkových nákladoch a minimálnej uhlíkovej stope.  Predstava o požiadavkách kladených na inteligentné budovy môže vychádzať  z „Maslowovej pyramídy potrieb“ (fyziologické, bezpečnostné, sociálne, osobné a seba-aktualizačné potreby).

Koncept inteligentných budov sa začína vyvíjať v USA v roku 1982. Prispeli k tomu rapídny rozvoj technologických inovácií počas „space race“ aj rozvoj telekomunikačných služieb, čo viedlo k hľadaniu vysokého administratívneho nadštandardu. Následne tento koncept preberá Veľká Británia a ázijské krajiny. Ako prvá inteligentná budova je považovaná administratívna budova v Hartforde, USA. Postmoderná budova, svojou fasádou, priestorovou variabilitou a dispozíciou, poskytovala adaptabilné riešenie. Mala komôrkové stropy, ktoré umožňovali variabilné pripojenie telekomunikačných zariadení podľa aktuálnych potrieb.

Prvá inteligentná budova v USA.

Inteligentné budovy musia spĺňať architektonické a technologické kritériá.

Administratívne budovy kladú dôraz na adaptabilitu, čiže schopnosť prispôsobiť sa nepredvídateľným okolnostiam. Inteligentné budovy by mali napĺňať moduly definované v Hongkonskej definícii, napríklad: enviromentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie, využitie a pružnosť priestorov, komfort pre ľudí, výkonnosť práce, odolnosť voči požiaru, zohľadňovať kultúrny aspekt a imidž špičkovej technológie.

„Inteligentné budovy by mali byť navrhované podľa klimatických podmienok na mieste, kde budú realizované tak, aby redukovali potrebu tepla na vykurovanie alebo chladenie.“

Abdeen Mustafa Omer: Renewable building energy systems and passive human comfort solutions, 2012

Príklad klimatického navrhovania – cieľom je zníženie emisií.

Pri tvorbe konceptu inteligentných budov sa často uplatňuje biomimetický a biofilný dizajn, ktorý napodobňuje funkčný základ biologických foriem, procesov a systémov za účelom vytvorenia udržateľného riešenia.

Pri tvorbe inteligentných budov je potrebné uplatňovať holistický prístup, kde je celok viac než súhrn častí. Holistické uvažovanie je podstatou multisenzorického dizajnu. Je to prístup k navrhovaniu vnútorného prostredia budov tak, že prepoja užívateľov s prostredím prostredníctvom zmyslov. Multisenzorika sa využíva pri návrhu napr. zdravotníckych zariadení, ale aj nákupných centier.

V rámci modulu Kultúra sa pri navrhovaní inteligentných budov využívajú aj prvky ľudovej architektúry, ktorých prednosťou je vysoká trvácnosť a funkčnosť.

Prvky ľudovej architektúry v modernej stavbe.

Druhá časť workshopu bola venovaná technologickým nástrojom tvorby inteligentných budov. Inteligentné budovy často integrujú pokročilé energetické technológie, ako fotovoltaiku, tepelné čerpadlá, inteligentné fasády. Taktiež je možné využiť tienenie a chladenie budov napojené na meteocentrálu s analýzou dát o predpovedi počasia. Zaujímavým prvkom inteligentných budov je kinetická fasáda, ktorá sa vie prispôsobiť tomu ako sa pohybuje slnko.

Príklady energetických technológií.

Do vnútorných priestorov je vhodné integrovať svetlovody, ktoré zabezpečia distribúciu denného svetla, inovatívne izolačné materiály, kontrolu jednotlivých miestností pomocou roomcontrol, vetranie s rekuperáciou, akumulačné solárne steny a tepelné čerpadlá.

V interiéri sa často integrujú posuvné steny, ktoré poskytujú vysokú mieru flexibility. Rovnako je zaujímavý koncept elasticity bytov, kedy sa v závislosti od počtu členov domácnosti prispôsobuje vnútorné členenie a rozdelenie bytu.

Takéto priestory dokážu veľmi rýchlo zareagovať aj na nového vlastníka a úprava priestorov prebieha jednoducho. Komfort ľudí zvyšuje aj inteligentná elektroinštalácia, ovládanie dotykovými ovládačmi, aplikáciami v smartfónoch, ktoré sú veľmi intuitívne.  Dokážeme nimi ovládať napr. ozvučenie miestnosti, upraviť osvetlenie alebo teplotu.

Príklady modernej elektroinštalácie.

Dôležitou súčasťou inteligentných budov je elektronická požiarna signalizácia EPS. Umožňuje zvýšenie požiarnej bezpečnosti, prepojenia systémov, je vhodným riešením aj pre zariadenia sociálnych služieb.
S využitím moderných technológií je možné zabezpečiť, aby ľudia v seniorskom veku mohli zostať čo najdlhšie v domácom prostredí. Asistenčné technológie umožňujú monitorovať zdravotný stav klienta v podobe merania tlaku krvi, pulzu, hladiny glukózy. Tieto inteligentné monitorovacie systémy tak umožňujú sledovať klienta a jeho dennú aktivitu v dome. Sú veľmi užitočné v situáciách kedy klient potrebuje okamžitú pomoc.

Záver workshopu bol venovaný fungovaniu zariadení sociálnych služieb. Boli spomenuté prevádzkové náklady, kedy investíciou do inteligentných riešení, dôjde k zníženiu nákladov na energie. Z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti bolo odporučené zbaviť sa mreží a zámkov a nahradiť ich elektronickými zámkami. Boli doporučené náramky pre nemocničné prostredia, kde je pacient monitorovaný a sú monitorované jeho fyziologické funkcie.